Postupom času sa medicína dostáva do stále jemnejších oblastí. Medicína ranného stredoveku spočívala prevažne v hmlistých predstavách a domnienkach staroveku. Postupne bolo preskúmané vnútro ľudského tela, jeho orgány, ich stavba a funkcie, krvný obeh, súčasti krvi, bunky, ale aj baktérie, vírusy atď.
Najneskôr s preskúmaním DNA a génov sa dostala medicína v jednej oblasti, v ktorej hrajú informácie významnú úlohu, pretože DNA je nosičom dedičných informácií. Keď sa človek zaoberá len informáciami, je na mieste otázka: Čo je informácia? Pokiaľ je substancia len nosič informácie, ako informáciu odovzdá?
Ale vráťme sa najprv k matérii.
DNA je biologická, vláknitá makromolekula, uložená u človeka v chromozómoch v jadre väčšiny buniek (molekula je čiastočka, ktorá sa skladá z najmenej dvoch spojitých atómov). Teraz sa medicína uberá ďalej, preniká do stále jemnejších oblastí a dostávame sa k najmenším chemicky nedeliteľným elementom hmoty: atómom.
V súčasnej dobe by sa dalo povedať, že atóm je konečná stanica výskumu medicíny a jej možností. Napriek tomu to nie je možné, aj v molekulárnej biológii sme ďaleko vzdialení od skutočných riešení - predovšetkým v oblasti chronických ochorení.
Zrieknutie sa substančnej, chemickej roviny a zahrnutie kvantovej fyziky do medicíny je jediný logický a dôsledný spôsob.
Kvantová fyzika sa zaoberá vlastnosťami subatomárnych častíc (elementárne častice). A tu sa dostaneme k asi najdôležitejšiemu poznatku kvantovej fyziky: Existuje dvojitý aspekt hmoty - raz ako častice a raz ako žiarenie (Nobelova cena za fyziku 1929, Louis Victor Prince de Broglie).
To znamená, že ku každej častici hmoty patrí tiež elektromagnetické pole, teda aj ku každej bunke, ku každému orgánu, každému pôvodcovi atď.
"Stavebnými prvkami" elektromagnetického žiarenia sú fotóny. Fotóny sú častice svetla (svetelná kvantá), ktoré sa pohybujú rýchlosťou svetla.
Ďalšie bádanie nás teraz vedie do vysoko zaujímavej a napínavej oblasti, ktorá má rozhodujúci vplyv na živé organizmy: do oblasti biofotónov.
V minulých 20 rokoch sa v tejto oblasti intenzívne bádalo na medzinárodnej úrovni v spolupráci s nemeckým biofyzikom profesorom Albertom Popom.
Tak mohlo byť dokázané, že bunky fotóny vyžarujú a známi biofyzici vychádzajú z toho, že bunky komunikujú cez "svetelné blesky". Týmto spôsobom prebieha výmena informácií, a síce rýchlosťou svetla.
Nositeľ Nobelovej ceny Carlo Rubia (Nobelova cena v roku 1984), generálny riaditeľ centra pre jadrový výskum CERN pri Ženeve, to formuluje veľmi názorne: "Sledujeme obyčajne len hmotu, pretože ju môžeme vidieť a dotknúť sa jej. Ďaleko dôležitejšie sú kvantá vzájomného pôsobenia, ktoré držia hmotu pohromade a ovplyvňujú jej štruktúru. "Toto dokladá tiež kvantová elektrodynamika, ktorá okrem iného zahŕňa aj procesy vysokoenergetickej fyziky, ako vytváranie častíc prostredníctvom elektromagnetického poľa (Nobelova cena za fyziku v roku 1965, RP Freynmann, J. Schwinger, S. Tomonaga).
Kvantá striedavého pôsobenia, na ktoré sa odvoláva profesor Carlo Rubia, otvárajú úplne nový svet pre porozumenie riadiacemu mechanizmu v živom organizme.
